Milý Tibor, tridsať rokov si bol jeden z nás spevákov – cantusákov. Tvoja vysoká, impozantná postava sa v zbore neprehliadnuteľne týčila zo zadného radu basovej skupiny a Tvoj hlas bol jej oporou. Dlhých tridsať rokov. Neskôr, keď si mal sebakritický pocit, že už nie si dostatočne platný ako spevák a že by si nám to mohol „kaziť“, rozlúčil si sa. Bez dlhých rečí, uvážlivo, skromne, dôstojne. S noblesou sebe vlastnou. Nekazil si nám to, Tibko. Naopak. Chýbal si, veľmi si nám chýbal. A hoci sme sa občas s Tebou kontaktovali mailom alebo si na chvíľku prišiel medzi nás, Tvoja stolička v zbore zostala smutne prázdna. Vždy z Teba sálala tichá radosť, pohoda. Pokoj. Tvoj trpezlivý, láskavý úsmev, Tvoje žartovanie budilo dojem, že na tomto svete je všetko v poriadku. Aj keď to tak nie vždy bolo. Život Ti priniesol všelijaké vážne starosti, ťažké zdravotné problémy, ale nikto Ťa nepočul sťažovať sa. To nebol Tvoj štýl. Budeme si Ťa pamätať ako skvelého kamaráta, vtipného parťáka, rozhľadeného spoločníka s jasnými názormi, alebo aj ako čarovného deduška Večerníčka s lampášikom a s papierovou čiapkou na hlave z nášho posledného stretnutia na fašiangovom večierku. Tvoj herecký talent sa nezaprel ani tu. A odteraz nám zakaždým zovrie srdce, keď sa na nás – taký nečakane živý a prítomný – usmeješ z niektorej reklamy. Dlhé roky si prežil s pohľadom upretým na nebo. Nebo bolo tvoje pracovné prostredie – posielal si naň svoje milované lietadlá a potom si ich zasa vítal späť na zemi. A teraz to šíre, vysoké modré nebo víta Teba. Lebo dobrí ľudia idú rovno do neba. Chýbaš mám, Tibi. Česť Tvojej pamiatke.

sa presvedčil, že aj fotografovanie je náročné na kondíciu. Ale výsledok je ozaj výborný.

---

---

 má kráľovskú monarchiu, kráľom bol spontánne korunovaný Štefan I, ktorý však veľmi chytro a múdro vymenoval a zmocnil zodpovednosťou niekoľko baróniek a barónov.

 

V máji 2009 sa konala ďalšia z obľúbených opekačiek  ktorá opäť priniesla dobrú náladu, dobré pitie, jedlo a upevnenie kolektívu.oslávil fašiang. Samozrejme nechýbala kráľovská zábava, kráľovská hostina, desiatky gratulácií, duo Valentovičovci, vynikajúce gitarové sólo, kórejská hymna či nočná erotická súťaž.

a priatelia Cantusu zaspievajú naposledy Milanovi Baluchovi. Milan bol príkladom toho, ako má smrteľník s láskou, pokorou a noblesou naplniť dar života. Aj spevom vyjadríme hlbokú sústrasť rodine pána Balucha. Odpočinutie večné daj mu Pane a Svetlo večné nech mu svieti.

S hlbokou sústrasťou dirigent Juraj Jartim a členovia zboru Cantus.

  14.júla 2009 sa zbor neplánovane stretol v Slávičom údolí pri poslednej rozlúčke s Vierkou Kutánovou. Odchod Vierky pociťujeme ako mimoriadne smutnú a tragickú udalosť. Žiada sa nám vyjadriť hlbokú sústrasť rodine a priateľom, nech jej duša odpočíva v pokoji.